Starosta (6.)
V jednej malej dedinke sme mali tú česť navštíviť aj jej starostu. Nie, obecný úrad to nebol, bolo to niečo vzácnejšie. Len čo sme vošli, privítali nás dvaja veselí psíkovia, milí, prítulný, veselý, a kedže sa hovorí, že pes sa časom začne podobať na svojho pána, tak aj tu sa potvrdilo, že pán Václav je veľmi príjemný, ochotný a strašne zlatý človek. Jeho nádherný dvor sme si všetci hromadne začali fotografovať ešte skôr, než sme sa pozreli, čo má vlastne v sklenníku. Lenže tri veľké skalky, jazierko s fontánkou, vodníkom a živou rybičkou ani zďaleka nebolo všetko čo sa tu dalo obdivovať. Množstvo záhradných rozkvitnutých letničiek a skalničiek bolo len úvodom do toho, čo sa tu dalo vidieť.
Teda poviem vám, klobúk dole, taký krásny dvor by som aj ja chcela. Pochvala človeku ktorý sa o to tak stará.
Sklenník ukrýval ďalšie poklady svojho majiteľa. Starý kaktusový páni sa striedali s jemnosťou farebných kvetov. No nedalo sa nefotiť. Pán Václav sa o ne určite dobre stará. Asi nielen ja nezabudnem na jednu jeho vetu, keď sme sa ho pýtali, či si môžme odtrhnúť nejaké rastlinky čo sa mu tam plazili medzi kaktusmi: “ Jen si je natrhejte, roste to jak plevel, aspoň mi to tu vyčistíte”. My čo s kaktusárením začíname a neni sme v tom až taký machri sme si zase ponachádzali rôzne opadané úlomky, a pán starosta bol ešte taký milý, že nám poolamoval a postrihal rôzne odrezky na zakorenenie. Pre neho “plevel” a úlomky sú pre nás krásnym darčekom a potešením.
Náhľad fotografií zo zložky krása farieb u starostu