Sobotné ráno u pána Pavla. (5.)
V sobotné ráno sme sa naštartovali u pána Pavla, ktorý nás v predošlý deň privítal vo svojom predajnom obrovskom sklenníku, ale tentoraz nás milo privítal vo svojej súkromnej zbierke u neho doma. Teda tu bolo vidieť, na čo tento skúsený cestovateľ venoval všetok svoj čas v minulosti. Niektoré jeho kúsky mali nielen veľké rozmery, ale ich občiansky preukaz by mal ešte starý červený otvárací formát. Teda niežeby bol pán Pavel taký starý, to nie, navštívili sme od neho aj starších pánov, ale jeho kaktusy svojimi rozmermi prezrádzali už svoje prežité roky. Jeho sklenníky praskali vo švíkoch, v jeho úzkych uličkách sme sa museli striedať, alebo preliezať spôsobom, že menší (teda ja) sa scoval po stôl, aby ten druhý mohol prejsť opačným smerom. Tu sme si zase vypočuli vetu “škoda, že ste neprišli o týždeň-dva neskôr, v tomto čase všetko postupne vykladáme čo sa dá von”. A popísal nám čo vyžaduje napríklad vysťahovávanie Tsilandií na dvor. Každú jednu rastlinku musia zvesiť z kovového rámu, skontrolovať, keď už jej nestačí uchytenie na drevennom konáriku tak aj nanovo previazať a upevniť. Všetky pripevňujú na veľké riedke pletivo a tak je to umiestnené vonku. No babračka. Musím spomenúť aj ochotu majiteľa sa s nami podeliť o odrezky z niektorých druhov, určite si ešte pamätá na svoje začiatky, keď ho vtedy rovnako nás začiatočníkov teraz poteší každý maličký darovaný kúsok, z ktorého si svojou trpezlivosťou vypestujeme za 30 rokov rovnako krásne exponáty ako má on. Aj keď nebudem mať možnosť cestovať ako on, aj keď moja zbierka ani zďaleka nebude ako jeho, ale budem sa tešiť z každého vlastnoručne vypiplaného jedinca.
Náhľad fotografií zo zložky zlato a striebro v skleníku