Na samote u lesa... (7.)
Ďalšie z miest pri ktorého hľadaní sme zablúdili. Nevadí, aspoň bola sranda.
Privítal nás obrovský pes, ktorého si názov druhu si ale vôbec nepamätám.
U pána Jaroslava sme si popozerali aj skalničky, síce nebol nadšený, že si ich pozeráme, ale to len preto, lebo vraj ich nemal pekne uložené (čo sa nám teda nezdalo).
Pán Jaroslav v skorej mladosti utiekol z našich Tatier do Čiech, čo je škoda, lebo jeho zbierka by k nám bola aspoň trocha bližšie. Tu sme zase pre zmenu mohli vidieť aj množstvo výsevov rôznych veľkostí týchto maličkých krásavcov. Priznám sa, že týmto som moc miesta na pamäťovej karte svojho fotoaparátu nevenovala, predsa len, nie je to až taká estetická zaujímavosť, ale pre moje oko to určite zaujímavé bolo. A úprimne, závidím tú trpezlivosť pri čakaní kým zo semienka len o máličko väčšieho ako je to makové vzíde dlho očakávaná rastlinka. Ale to množstvo maličkých drobčekov vykúkajúcich z piesku stojí za to. Samozrejme, že náš lov bol aj tu úspešný a asi každý si odniesol ten svoj úlovok.
Pán Jaroslav bol na našu návštevu pripravený a to potvrdila aj jeho veta: „Kúpil som kvôli vám basu piva, tak neodídete kým ju nevypijete.“ A tým, čo nemusia pivo sa ušla kávička. Najmladších zase zaujal tak trocha kamarátsky strážca dvora, ktorý na prvý pohľad vyzeral skutočne odstrašujúco.
Tak konečne si prosím dobaľte tie kaktusy do novín a odchádzame ! Máme pred sebou ešte jednu návštevu !
Náhľad fotografií zo zložky v lese